Dnes sa mi dostala do rúk kniha Život a lži Albusa Dumbledora, ktorú vydalo Magické nakladateľstvo. Táto kontroverzná biografia od Rity Skeeterovej nikdy nevkročila do muklovských kníhkupectiev a vzbudila vášne v celom čarodejníckom svete.
Aj keď Život a lži Albusa Dumbledora obsahuje viac než 800 strán, vyberáme pre vás tie najzaujímavejšie časti.
Ano. Reč je o knihe “Život a Lži Albusa Dumbledóra”. Je to životopis od autorky Ritty Skeeterovej, a táto kniha plná poloprávd, domnienok ktoré vyvolali v Magickom svete rozporuplné názory, pri ktorých sa strhla bitka v mnohých krčmách.
Ale Vy máte dnes Exkluzívnu možnosť prečítať si aspoň zo pár úryvkov tejto knihy.
Preto sa pohodlne usaďte a prečítajte si aspoň niektoré zaujímavé pasáže.
Kapitola Prvá: Zázračne dieťa
“Albus, Percival, Wulfrik Brian Dumbledore!Toto meno v mnohých vyvoláva pocit bezpečia, nádeje a istoty. Tento ničím výnimočný chlapec, narodený počas búrky, ktorá podľa niektorých vypla svetlo nad celým Godrikovým údolím, sa malý Albus od malička odmietal hrať s inými deťmi.
Nie pre to, žeby bol plachý, ale s pocitu nadradenosti nad tými, ktorý mali v krvi príliš veľa *muklovského dedičstva* ako tvrdí jeho bývala opatrovateľka Batilda Backshotová, ktora je dnes už slepá, no stále s dobrou pamäťou.”
Koniec citácie z knihy
Batilda Backshotova
sa nedožila vysvetleniu tohto vyjadrenia. Vieme však z istotou povedať Batilda bola pod vplivom kúzla, a Ryta si mohla tuto informáciu vysvetliť po svojom. Tý čo poznajú Albusa osobne ale tomuto tvrdeniu neveria.
Ďalšou zaujímavou pasážou je siedma Kapitola
Vražda ktorá nezostala potrestaná
V ktorej Rita popisuje udalosť kedy Albusov Otec Percival napadol muklovských chlapcov, ktorý ublížili Albusovej sestre Ariane. Citujem.
“Len Strach a telo v kŕči! Len to zostalo po Percivalovej pomste ktorá mala Albusovy ukázať že len ľudia Magickej krvy majú svoje čestné miesto na vrchole potravinového reťazca!”
Koniec citácie.
Z kníh Rowlingovej vieme že táto udalosť sa naozaj stala. Chlapci napadli Arianu, mladšiu Albusovu sestru, v dôsledku čoho Ariana stratila svoju kôzelnú moc. Percival Daumbledore stratil nervy a pomstil sa muklovským chlapcom. Odiaľ ale Rita má zvyšné informácie neviem. Preto to považujem za korenie jej knihy.
Ďalším zaujímavým kúskom z diela Rity Skeeterovej je
Kapitola dedenásta: Listy, ktoré mali ostať spálené
“Známe listy medzi mladým Dumbledorom a Gellertom Grindelwaldom sú dodnes predmetom debát. No v tejto knihe som sa rozhodla zverejniť jeden z listov, ktorý nikdy nemal uzrieť svetlo sveta.”
‘Drahý Gellert,
Keď sa naše cesty spoja, čarodejníci konečne zaujmú svoje právoplatné miesto vládcu, nie sluhu. Ja ťa budem nasledovať, ak ty ma budeš viesť. Tvoj Albus.’
„Tento list je dôkazom, že Dumbledore nebol len zástancom rovnosti, ako to tvrdil. Bol to stratég. A možno aj manipulátor.“
Toto písmo – ako ho Rita nazýva – údajne zachránila z komína starého domu v Godrikovej úžľabine. Nevieme, či je pravé. Nevieme, či vôbec existovalo. Ale Rita to vie. A to vraj stačí.
Kapitola dvadsiata Piata: Mŕtvi nehovoria – alebo mlčia na požiadanie?
“Keď zomrela jeho sestra Ariana, všetci hovorili o tragédii. Len málokto však spomenul, že v dome vtedy neboli dvaja, ale traja čarodejníci. Albus. Aberforth. Gellert.
A z ich ticha sa zrodilo čosi desivé.
‘Neviem, kto to kúzlo vyslal,’ povedal Aberforth. ‘Ale on vedel.’
Vedel to aj Albus Dumbledore? Bol to on, kto vyslal smrteľné kúzlo na vlastnú sestru?
Keby bol nevinný… prečo o tom celý život mlčal?”
„Ťažko povedať, čo z toho je pravda a čo len sen z Ritinej pozlátenej hlavy. Isté je len to, že Albus Dumbledore nebol len obrázok na čokoladovej kartičke. Bol to človek. A tí mávajú tajomstvá.
Kapitola tridsiata Siedma: Líška, ktorá strážila kurník
„Keď išlo o bezpečnosť Jamesa a Lily Potterovcov, Albus Dumbledore si zahral najväčší hazard svojho života – a prehral.
Miesto dôveryhodného priateľa vybral Petra Pettigrewa. Áno, toho istého, ktorý si neskôr odrezal vlastný prst, zradil svojich priateľov a stal sa verným psom Temného pána.
‘Potreboval som, aby rozhodnutie bolo ich,’ tvrdil Dumbledore.
Ale kto nechá ovce rozhodnúť, kto bude vlkom?
Kritici hovoria jedno: Nešlo o dôveru. Šlo o kontrolu. Ak by boli vybrali Siriusa, Albus by už nemohol ťahať nitkami zo zákulisia. A tak dal Potterovcov pod ochranu líšky. A potom sledoval, ako ich dom horí.“
Túto kapitolu som sem dal, lebo bola predmetom mnohých špekulácii. Sám sirius ale priznal, že Tajomstvo strážil Peter Pettegrew preto, lebo to navrhol on Sám. Zdalo sa mu, že práve Peter by bol najmenej pravdepodobným terčom smrťožrútov.
Kapitola Tridsiata Deviata: Kameň, ktorý zabil niekoho iného
„Vek, múdrosť, sebakontrola. Tri vlastnosti, ktoré mal mať starý čarodejník. No keď Albus Dumbledore objavil prsteň – teda jeden z Horkruxov, zistil že v sebe ukrývala Kameň oživenia – a vtedy Dumbledore zlyhal vo všetkých troch vlastností ktoré by mal mať ako starý, múdri muž!
‘Bol som príliž slabý a tak ma premohla zvedavosť,’ tvrdil neskôr.
Ale jeho ruka – čierna, spálená, zničená – hovorila niečo iné.
Chcel moc.
Chcel hovoriť s mŕtvymi.
A zaplatil za to životom.
Tento čin nebol obetou. Bol to pád. A z tohto pádu už nevstal.“
Koniec citácie
K tomuto činu sa priznal aj Sám Dumbledore v knihe Fénixov rád samotnéhmu Harrimu. Netuším ale odkiaľ o tom vedela Rita Skeeterová.
Kapitola Štyridsať: Ako Prasa na výsek
„Po všetkých tých rokoch?“
„Vždy.“
Tak znela odpoveď Severusa Snapea na otázku, ktorú si nikdy nemal položiť nahlas. Ale ja ju dnes položím za vás:
Ale Koho to Dumbledore vlastne celý čas chránil?
V známom rozhovore, ku ktorému došlo v Dumbledorovej pracovni len pár mesiacov pred jeho smrťou, Severus Snape – muž s najprenikavejším nosom na pokrytectvo – zistil niečo, čo by vyrazilo dych aj najotrlejšiemu aurorovi.
Citujem z pamäťovej fľaše Severusa Snapea, ktorú Harry osobne sledoval v mysľomyse:
„Zistil som, že Lord Voldemort preniesol časť svojej duše do samotného chlapca,“
povedal Dumbledore.
„Takže ste si toho chlapca celý čas držali ako… prasa na výsek?“
vyštekol Snape.
Koniec citácie.
A tu prestáva byť Dumbledore láskavým starčekom s bradou po pás.
V tejto chvíli prestáva byť mentorom.
A stáva sa generálom.
Plánoval obetovať Harryho. Nie ako hrdinu v zbroji. Ale ako posledný Hokrux. Ako nástroj, ktorý má byť použitý – a potom zničený.
Jeho odpoveď bola jednoduchá. Krutá. Presná.
Kapitola Štyridsať dva: Smrť, ktorá sa dala naplánovať
„Smrť Albusa Dumbledora nebola tragédia. Bola to schéma.
Dumbledore vedel, že zomiera. Jed mu pomaly požieral meso a vysával život.
Vedel o Dracovi Malfoyovi a vedel aj o Voldemortových príkazoch Zabiť ho!
A tak urobil plán. Nie pre záchranu svojho života – ale pre svoje účely.
Dumbledore potreboval, aby Snape získal dôveru Temného pána. A zároveň chcel potopiť Luciusa Malfoya, ktorý už nebol vtedy prestal byť spoľahlivý.
A Preto Dumbledore zomrel.
Nie ako mučeník. Ako režisér vlastnej smrti.
„Prosím ťa… Severus!…“
Nebola prosba o život. Ale prosba o dokonalý záver predstavenia.“
Tak a tu máme obraz muža, ktorý jednou rukou rozdával pomocnú ruku a druhou ťahal nitky ako starý pavúk na dôchodku. Muža, ktorý dokázal skryť najväčšie tajomstvá sveta pod bradu tak dlhú, že by si v nej mohol schovať aj celú pravdu.
Bol Dumbledore hrdina? Alebo len režisér divadelnej hry, kde Harry dostal rolu Vyvoleného bez konkurzu?
Možno nikdy nezistíme pravdu.
Ale možno… to ani neni treba. Lebo každý veľký čarodejník má svoj stôl plný trofejí, kníh, spomienok — a v zásuvke pár tajomstiev, ktoré nesmú vyjsť na svetlo.
Pridaj komentár