Slizolinčan je pravdepodobne najkomplexnejšia a najkontroverznejšia postava v celej ságe — a to z veľmi dobrého dôvodu. Keď sa pozrieme na vlastnosti študentov Slizolinu, zistíme, že ich definuje ctižiadosť, prefíkanosť, sebazáchova a mimoriadne silná lojalita voči vlastným. Zakladateľ Salazar Slizolin hľadal predovšetkým tých, ktorí mali túžbu dosiahnuť niečo výnimočné, no práve tu narážame na zaujímavú dualitu, ktorú nám autorka nie vždy jasne vysvetlila.
Foto: ĽudoPrázdno – Štúdio Warner Bros – Londín
Nebezpečná hrana úspechu a temnoty
To, čo robí Slizolinčana takým pútavým, je fakt, že jeho najväčšie dary sú zároveň jeho najväčšími slabosťami. Rovnaké vlastnosti, ktoré vedú k svetovému úspechu, môžu totiž veľmi ľahko skĺznuť na temnú stranu:
- Ctižiadosť sa môže lusknutím prsta zmeniť na bezohľadnosť.
- Prefíkanosť často prechádza do manipulatívneho správania.
- Lojalita voči vlastným sa môže javiť ako neoprávnená povýšenosť voči ostatným.
Práve táto hranica je v knihách občas veľmi tenká a zdá sa, že J. K. Rowlingová ju niekedy využívala až príliš účelovo.
Dôkazy, že Slizolin nie je len o zle
Najlepším dôkazom, že Slizolin nie je „fakulta záporákov“, je bezpochyby Severus Snape. Ide o jednu z najodvážnejších postáv celej série, ktorá v mene lásky a lojality riskovala všetko. Okrem neho tu máme postavu ako Horác Slughorn, ktorý síce miloval vplyvných priateľov a pohodlie, no v kľúčovom momente sa postavil na správnu stranu barikády.
Zaujímavosťou zo stredovekej tradície čarodejníckeho sveta je aj fakt, že samotný Merlin bol slizoliničanom. Najslávnejší čarodejník histórie, ktorý presadzoval práva muklov, je jasným príkladom toho, že slizolinské vlastnosti sa dajú využiť na obrovské dobro.
Má v tom J. K. Rowlingová zmätok?
Tu sa dostávame k trefnému postrehu mnohých fanúšikov. Zdá sa, že autorka má vo fakultách a ich morálnom kompase občas poriadny zmätok. Na jednej strane nám tvrdí, že „na voľbe záleží viac než na schopnostiach“, no na druhej strane takmer každého záporáka (okrem Peter Pettigrewa) umiestnila práve do Slizolinu.
Tento rozpor vytvára pocit, že fakulty slúžili skôr ako čiernobiele rozdelenie postáv pre potreby deja, než ako logický systém rozdeľovania osobností. Možno práve preto nás Slizolin tak priťahuje — je to miesto, kde sa ambície stretávajú s realitou a kde nič nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá.