Prečo dokonalé zdravie neexistuje v čarodejníckom svete?
Dokonalé zdravie neexistuje v čarodejníckom svete. Aj keď prútik vie zázraky, nie všetko sa dá kúzlom zahnať. Prsty zlomenej ruky možno narovnať, vytrhnuté zuby dorastú za noc… no sú bolesti, ktoré ani mágia nevylieči.
Zázračné elixíry, ako napríklad Skelegro, vedia obnoviť aj úplne stratené kosti, ak máte dosť odvahy, silný žalúdok a liečiteľa ochotného vás celú noc počúvať stonať.
A predsa… napriek všetkej tejto zázračnej moci som osobne v nemocnici Svätého Munga stretla čarodejníka bez nohy. Sedel na okraji postele, mlčky, a v jeho tvári nebolo hnevu — len ticho.
O niekoľko chodieb ďalej stála stará čarodejnica s prázdnym pohľadom. Jej telo bolo zdravé, no duša zjavne nie. Dvaja liečitelia ju museli viesť chodbou, akoby stratila orientáciu nielen v priestore, ale aj v sebe.
A potom bol jeden mladý hráč metlobalu.
Na pohľad zdravý, pohyblivý, bez jedinej zlomeniny. Spadol počas tréningu, no nezranil sa. O mesiac neskôr sa však odhlásil z tímu.
Vraj sa už nikdy nedotkne metly.
Ak je mágia taká silná… prečo ešte stále existuje bolesť?
Prečo George Weasley prišiel o ucho, keď existujú kúzla na regeneráciu?
Prečo sa Remus Lupin musel mesiac čo mesiac premieňať na vlkodlaka, keď elixírov existuje viac než strán v Slughornovej učebnici?
A prečo Albus Dumbledore, najmocnejší čarodejník svojej doby, dovolil, aby mu čierna kliatba pomaly požierala ruku, namiesto toho, aby mávol prútikom a zbavil sa bolesti?
Možno preto, že mágia má svoje hranice. Nie vždy fyzické. Ale tie, ktoré vedú cez ľudskú vôľu, pamäť a dôsledky rozhodnutí.
Existujú rany, na ktoré žiadne kúzlo nedosiahne
Niektoré zranenia sú ako tie vlasy, ktoré už nedorastú.
Nie preto, že by to nešlo. Ale preto, že niekto nechce, aby dorástli.
Rany sú hlboké nie preto, že sú krvavé, ale preto, že sú potichu.
Zarezávajú sa do duše ako jazvy, ktoré nie je vidieť.
Zanechajú stopu nie na tele, ale v pamäti, v rozhodnutiach, v tichu medzi dvoma vetami.
Existuje elixír na hanbu?
Kúzlo na osamelosť?
A čo zaklínadlo, ktoré by vyliečilo ľútosť?
Nie, také kúzla v Rokforte neučia.
A možno ani v celej čarodejníckej histórii neexistovali.
Dokonalé zdravie nie je o tom, že nič nebolí
Pozrite sa pozorne na čarodejníka, ktorý kríva.
Možno to nie je preto, že by ho niekto nevyliečil.
Je to je preto, že sa rozhodol nechať si tú jazvu, pretože mu pripomína, kým kedysi bol.
Možno preto niektorí čarodejníci zostávajú plešatí.
Možno preto Dumbledore nosil čiernu, mŕtvu ruku až do smrti.
Nie preto, že nemohol. Ale preto, že nechcel zabudnúť.
Záver? Bolesť je niekedy súčasťou liečby
Dokonalé zdravie neexistuje.
Nie v muklovskom svete. Ani v tom čarodejníckom.
A možno… možno práve v tom je tá najväčšia pravda:
Niektoré veci sa nehoja, aby nás učili.
Niektoré jazvy zostávajú, aby sme si spomenuli.
A niektoré bolesti pretrvávajú… aby sme vedeli, že ešte cítime.
Pridaj komentár